...za orechové rožky od babky, práškový cukor na nose, na gauči aj na nových čiernych úzkych nohaviciach a literárnu revue a jeho nedočkavosť či uhádnem autora,
...za silnú dámsku vôňu v kine, ktorá stále zavoniavala a pripomínala zapravené tielka, čaj vo fľaške, čo ju trochu a niekde scvrkoval a vlasy, ktoré elektrizovali,
...za to jednoducho oblečené dievča, a tie jej krásne vyblednutožlté vysoké topánky s mašľou a moja vtedajšia chuť ísť inde v takých topánkach,
...za horúcu čokoládu, ktorá bola puding a pri nás to dievčatko, ktoré malo na vodítku plyšového psíka a mal zafúľané labky,
...za to, že ešte dva dni, keď sa vstane, keď je na raňajky neskoro, ale vždy si urobím, lebo tú časť dňa zbožňujem, usteliem, nechá sa vstúpiť nový vzduch, pomyjem a utriem riad, odíde sa a príde až večer,
...za to, že keď to príde, tak sa nebude dúfať ani veriť iba ľúbiť,
...za nohy, ktoré sa mi trošku lesknú hebkosťou v tej bledošedej sukni, ktorá je tá, čo som vždy chcela,
...za to, že sa tešíme na čižmy z minulej zimy, pančušky, sukňu, svetre, dlhý šál a čiapku, pomalo padajúci sneh, paru z úst, horúci punč na námestí a prezerať si vločku na rukavici až dokým sa nestratí,
...za to, že som si spomenula na cigaretové žuvačky, ktoré predávali u nás dole v obchode,
...za to, že tam boli také isté závesy aké mam v izbe a videlo sa na veľa striech mesta,
...za to, že mi urobil čaj, doniesol do izby a ani sa nepýtal, či chcem,
Ďakujem.