...za to, že hrala kazeta Edit Piaf, svietili do tmy škoricové sviečky, za zimný petrolejový sveter a takú istu šatku obmotanú až sa nedalo otáčať hlavou, za to, že okolo pršalo a bolo ticho,
...za otvorenosť, verbálne nezábrany, veľa o sexe a milovaní, o úchylkách, o gayoch a buzerantoch, o normálnosti, o mŕtvych a smrti, o viere, ktorú nik nemá právo pomenovať, konkretizovať, zhmotniť, o osobných Bohoch, smiechu a plači,
...za jeho výnimočný pocit zo mňa, že elegantná osobnosť, že okolo seba takééé veľkéé žiarivo, že hrubší hlas, ktorý sa páči, že budem autorita a ten zadok,
...za miesta, kde slnko opaľuje tak inak a zrkadlá, v ktorých vidieť tie zmeny našich duší a tiel,
...za to státie vo vlaku, pozorovanie sveta, tú dúhu, čo išla stále s nami, toho chlapca vedľa, čo mal v duši podobné a ten pocit naplnenosti z toho, že Je a Bude,
...za objímanie vody vo vani a pritom premýšľanie, ktoré vidno, cítiť, ktoré unavuje,
...za vybaľovanie si vône, ktorá sa vždy odvšadial inokadiaľ prinesie,
...za to pekné dievčatko s veľa náramkami, čelenkou, neskutočne čistým pohľadom a hippie tričkom,
...za spievanie do celého lesa, za veľa prázdnych fliaš, vyhriate miestečka, vtipy a úvahy o rose,
...za horúce kakao, Norah Jones a vôňu aviváže, domova a svojho,
...za moje vnútorné poklady, že mám jasno, hranice, som nájdená a nekolíšem,
...za moju a jej spriaznenosť,
...za mamičku, ktorá v autobuse držala svojho synčeka za kolienko, tak starostlivo a láskyplne,
...za počutie nepočutelného od Toho, čo vlastne ani neviem čo,
Ďakujem.